Stručná história obce
Obec je doložená z roku 1293 ako Nova Lompnicha, neskôr ako Noglumnicha (1329), Magna Lomnitz (1361), Holemnicz (1773), Polomnitz (1786), Holomnica (1808); maďarsky Hollólomnic; nemecky Holumnitz. Holumnica počas svojho vývoja patrila Berzeviczyovcom, Ujházyovcom aj Görgeyovcom. V roku 1600 mala 31 domov, v roku 1787 mala 104 domov a 731 obyvateľov a v roku 1828 mala 119 domov a 866 obyvateľov. Známa bola výrobou plátna, po roku 1794 mala aj plátennícke bielidlo. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, povozníctvom a tkaním a bielením bielizne. Pred koncom druhej svetovej vojny nemecká časť obyvateľstva evakuovala, príp. bola po vojne odsunutá. Opustenú pôdu zaujali obyvatelia z preľudnených a horských obcí, čím sa úplne zmenila národnostná a konfesionálna skladba obyvateľstva (Kropilák, 1977).
Erb obce tvorí strieborný štít, na ktorom z červeného srdca vyrastá zelená rozkonárená vetvička ľalie s tromi zlatými kvetmi a šiestimi zlatými pukmi. Tento symbol má nejasný význam, interpretovaný je aj ako náboženský motív čistého srdca, podľa obecnej pečate z 18. storočia (Heraldický register SR). Vlajka má podobu štyroch pozdĺžnych pruhov – žltého, červeného, bieleho a zeleného. Ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi. Farebnnosť pruhov je daná farbami obecného erbu.
Prírodné pomery
Geologickú stavbu územia tvorí centrálnokarpatský paleogén (flyšové pásmo), ktorý je tvorený najmä pieskovcami a ílovcami, v menšej miere zlepencami a ďalšími horninami. Z hľadiska geomorfologického členenia patrí katastrálne územie obce do Alpsko-Himalájskej sústavy, podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty a subprovincie Vonkajšie západné Karpaty. Ďalej sa rozdeľuje na dve oblasti. Len malá, severozápadná časť katastra (popri rieke Poprad) patrí do Fatransko-tatranskej
oblasti, celku Podtatranská kotlina, podcelku Popradská kotlina a časti Kežmarská pahorkatina. Ostatná časť katastra patrí do Podhôľno-magurskej oblasti, celku Levočské vrchy. Územie okolo intravilánu obce patrí do podcelku Levočská vrchovina a časti Ľubické predhorie. Intravilán obce sa nachádza v severozápadnej časti katastra. Od intravilánu sa kataster tiahne úzkym pásom juhovýchodným smerom do Levočských vrchov. Stredná časť tohto úzkeho pásu patrí do podcelku Levočská vrchovina a časti Kolačkovský chrbát, juhovýchodná časť katastra do podcelku Levočská vysočina. Z aspektu vertikálnej disekcie reliéfu sa na väčšine územia obce nachádzajú vrchoviny, len v severozápadnej časti katastra pahorkatiny.
Hydrologicky patrí územie obce do úmoria Baltského mora a do povodia Popradu. Obec je situovaná juhovýchodne od rieky Poprad, ktorá preteká severozápadnou časťou katastra. Intravilánom obce preteká Holumnický potok, ktorý pramení v Levočských vrchoch a vlieva sa do Popradu. Menšími tokmi v území sú Kamenec, Líščí potok, Toporský potok a Vojniansky potok, štruktúru povrchovej riečnej siete dopĺňajú ďalšie malé bezmenné toky. Rieka Poprad a potoky na území obce majú snehovo-dažďový režim odtoku, čo znamená, že najvyššiu vodnosť majú v apríli až v júli (s najvyššími prietokmi v máji) a najnižšiu v januári a februári. Kataster obce leží v dvoch hydrogeologických rajónoch – PQ 141 (Paleogén Spišskej Magury, Ľubovnianskej vrchoviny a SZ časti Spišsko-Šarišského medzihoria a Pienin) a P 119 (Paleogén Levočských vrchov).
Takmer celé katastrálne územie obce patrí do chladnej, veľmi vlhkej klimatickej oblasti, mierne chladného okrsku (C1) s priemernou júlovou teplotou v rozmedzí 12 °C až 16 °C a priemernou ročnou teplotou okolo 4 °C. Malá časť severozápadnej časti katastra v doline rieky Poprad leží v mierne teplej oblasti, okrsku M5 (mierne teplý, vlhký, s chladnou až studenou zimou). Celé územie je pomerne bohaté na vlahu, priemerný ročný úhrn zrážok je od 700 mm do 900 mm. V januári dosahuje úhrn zrážok okolo 40 mm, v júli 80-100 mm. Veterné pomery v katastri obce sú podmienené cirkuláciou ovzdušia, geografickými pomermi i blízkosťou Vysokých Tatier, Levočských vrchov a Spišskej Magury. V ročnom priemere prevažujú západné a severozápadné vetry.
Z pôdnych typov sa v katastri obce nachádzajú fluvizeme kultizemné, ktoré sa vyvinuli v povodí rieky Poprad. Juhovýchodne v smere do Levočských vrchov sa postupne striedajú pôdne typy kambizeme modálne a kultizemné nasýtené, kambizeme pseudoglejové nasýtené a kambizeme modálne kyslé.
V západnej časti katastra sa nachádzajú rendziny a kambizeme rendzinové, v severnej a severozápadnej časti kambizeme pseudoglejové nasýtené a vo východnej časti v oblasti Levočských vrchov kambizeme modálne a kultizemné. Poľnohospodárske pôdy v katastri obce nie sú ohrozené veternou eróziou, avšak stredne veľkou vodnou eróziou je ohrozených 70 % a silnou vodnou eróziou až 22 % poľnohospodárskej pôdy.
Z hľadiska fytogeografického členenia patrí malá severozápadná časť katastra (okolo rieky Poprad) do ihličnatej fytogeograficko-vegetačnej zóny, ostatná časť katastra do bukovej fytogeograficko- vegetačnej zóny. Prirodzenou potenciálnou vegetáciou sú bukové a jedľovo-bukové lesy s výskytom smrekovca opadavého v najvyšších častiach katastra. Zoogeografické členenie terestrického biocyklu zaraďuje územie do provincie listnatých lesov. Zo stavovcov sú pre toto územie charakteristické najmä jeleň obyčajný, srnec hôrny, sviňa divá, zajac poľný, vlk obyčajný a líška obyčajná.
Kvalita životného prostredia
Ochrana prírody a krajiny
Z aspektu územnej ochrany prírody leží kataster obce Holumnica v území s I. stupňom ochrany prírody a krajiny (ktorým je podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny územie celej Slovenskej republiky). V juhovýchodnej časti katastra obce sa v oblasti bývalého vojenského obvodu Javorina nachádza Chránené vtáčie územie Levočské vrchy. Okrem neho sa v katastri obce nenachádzajú žiadne iné chránené územia ani prvky ochrany prírody s vyšším stupňom ochrany.
Z pohľadu národných parkov sa najbližšie k obci Holumnica nachádza Tatranský národný park, 25 km
severne aj Pieninský národný park. V týchto národných parkoch sú vyčlenené zóny s 2. až 5. stupňom
územnej ochrany prírody. Z hľadiska osobitne chránených častí prírody SR sa v blízkosti katastra obce Holumnica nachádzajú napr. Národná prírodná rezervácia Belianske lúky so 4. stupňom ochrany (ide o jediné väčšie nedotknuté rašelinisko Popradskej kotliny, ktoré je chránené kvôli zachovaniu krovinných biocenóz s veľkým krajinárskym významom v podtatranskej poľnohospodárskej krajine a na ktorom sa nachádzajú zriedkavé lúčne a slatinné fytocenózy so vzácnymi taxónmi), Prírodná pamiatka Beliansky potok (4. stupeň ochrany), NPR Pálenica (kataster obce Lendak – 5. stupeň ochrany) alebo Prírodná pamiatka Jaskyňa v Skalke (k.ú. Toporec).
Odpadové hospodárstvo
Systém zberu komunálnych odpadov je v obci nastavený podľa reálnych potrieb obyvateľov a zabezpečuje sa v súlade s ustanoveniami zákona NR SR č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov. Úroveň vytriedenia komunálneho odpadu sa pohybuje pod hranicou 40 %. Obec teda v tomto ukazovateli ešte stále zaostáva za cieľmi v oblasti nakladania s odpadmi, stanovenými pre Slovenskú republiku.
Na zber zmesového komunálneho odpadu sa používajú KUKA nádoby alebo veľkoobjemové kontajnery (VOK). V obci je zavedený kalendárový systém zberu zmesového odpadu – všetky nádoby na zmesový odpad sa vyvážajú v pravidelných intervaloch. Na triedený zber papiera, plastov, kovov, skla a kompozitných obalov sa používajú plastové vrecia. Objemný odpad, elektroodpad a odpad s obsahom škodlivých látok sa vyváža 2x ročne (na jar a na jeseň). V záujme kvalitnejšieho a efektívnejšieho nakladania s odpadmi v obci by bolo vhodné vybudovať zberný dvor a malú kompostáreň.
Ochrana pred povodňami
V katastri obce Holumnica sa nachádzajú tri problémové lokality s potenciálom záplav pri vysokom stave vodných hladín tokov. Prvou lokalitou je okolie rieky Poprad. Na tejto rieke nastáva I. stupeň povodňovej aktivity (PA) pri dosiahnutí výšky vodnej hladiny 160 cm, druhý stupeň PA sa vyhlasuje pri vodnej hladine vo výške 210 cm a tretí stupeň pri dosiahnutí výšky 250 cm. Druhou lokalitou je časť toku Holumnického potoka pri rímskokatolíckom kostole, kde sa na ľavej strane toku nachádza strmý erózny breh a pri vyššom vodnom stave sa voda vylieva na pravú stranu toku do priľahlých záhrad. Treťou lokalitou je most pri evanjelickom kostole, kde je zúžený profil toku a pri vyšších vodných stavoch sa tam potok taktiež vylieva. Časť toku v intraviláne obce bola regulovaná Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. Poprad. Na Holumnickom potoku nastáva I. stupeň PA pri vodnej hladine 150 cm, druhý stupeň sa vyhlasuje pri vodnej hladine 180 cm a tretí stupeň pri 200 cm.
Na miestnych potokoch boli v rámci celoslovenského projektu povodňových opatrení, podporovaného vládou SR, vybudované viaceré protipovodňové hrádzky. Tieto hrádzky plnia tak protieróznu, ako aj protipovodňovú funkciu. Na zadržanie povodňovej vlny boli v roku 2015 v Levočských vrchoch nad obcou Ihľany vybudované poldre, ktoré napomáhajú prípadným kritickým povodňovým situáciám na Holumnickom potoku aj v obci Holumnica. Odkedy boli poldre vybudované, žiadne povodňové situácie sa v obci nevyskytli.
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov a pohyb obyvateľstva
Nasledujúca tabuľka zobrazuje základné parametre stavu a pohybu obyvateľstva obce Holumnica za posledných 10 rokov. Počet obyvateľov sa v tomto období zvýšil o 68 (z 871 v roku 2012 na 939 v roku 2021).
